Gibraltar nie je len skala na juhu Španielska

Autor: Ján Šprto | 13.11.2015 o 20:25 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  723x

Pred týmto letom som bol pevne rozhodnutý cestovať. Hoci som najskôr nevedel kam a ako, napokon som sa rozhodol a vybral s naložením batohom na cestu po západnej Európe a zamieriť čo najdalej.

Hoci moja cesta viedla cez Mannheim, Paríž, Barcelonu, Madrid a Malagu, najpútavejším miestom a zároveň mojou cieľovou destináciou bol kus Spojeného Kráľovstva na juhu Španielska.

Cestou som využíval hlavne cestovanie vlakom, keďže som mal zakúpený európsky cestovný lístok. Ale práve juh Španielska, aj vďaka nie dokonale časovo naplánovanej ceste, som si vychutnal chcene, nechcene cestovaním autobusom. Čo sa ale ukázalo v konečnom dôsledku ako to najlepšie čo sa mohlo stať. Dôvodom boli vlaky v Španielsku, ktoré na rozdiel od tých našich dlho stavaných tratí na Slovensku, idú prevažne rýchlosťou približne 300 km/h. Cestovanie autobusom mi dovolilo nazrieť v menšej rýchlosti na čaro krajiny južného španielska. Musím pripomenúť, že šoféri, aj tí v hromadnej preprave, jazdia pre mňa niekedy až šialeným spôsobom, čo samozrejme skôr pobaví ako vystraší, ale mať v prejazde zákrutami strach o batožinu, uskladnenú pod autobusom, je celkom nezvyčajný pocit.

Juh Španielska je čarovne zaujímavý. Pri diaľnici vidieť obzor lemujúce veľké množstvo vyschnutých oblastí, pripomínajúceho takmer púšť, avšak miestami obrastenú malými stromčekmi. Kde tu sa striedali holé lúky,  kde nerástla ani tráva z miestami posiatymi kameňmi. Samozrejme občas cestu lemovali aj obydlia, v ktorých bolo vidieť množstvo sociálnych kontrastov. Na jednej strane rozpadajúce sa domčeky, postavené z kamenia obohnané plotom z drevených latiek, niekedy pripomínajúci pohľad na domy z filmových westernov. Často ku nim ani neviedla riadna prístupová cesta a občasný somár pasúci sa pred domom je znakom, že tu sa možno niekedy na pohľad  zastavil čas.

Na druhej strane, po prejazde kopcom a zase územím sucha, sa zjavia apartmánové komplexy postavené na pustatine, kde samozrejme každý má svoj vlastný obrovský bazén, za plotom vysadený a udržiavaný, nádherne vždy zelený trávnik. Čo vo mne evokovalo pocit, že toto asi nebudú celoročne obývané domy typických Španielov. Extrémom bol osobne pre mňa pohľad po dlhej jazde pustatinou na hotelový komplex, okolo ktorého sa tiahlo golfové ihrisko, ktoré podľa výzoru spotrebovalo viac vody ako pár desiatok normálnych dedín v okolí.

Po takmer troch hodinách cesty v autobuse z Malagy do Algericas, čo je prístavné mesto vzdialene asi 10 km od samotného Gibraltáru, sa mi v diaľke naskytol neskutočný pohľad z niekoľkých kilometrov na obrovskú, zo zeme vyčnievajúcu skalu, čo som až po chviľke pochopil, že to je práve moja cieľová destinácia. Hoci som si myslel, že samotná Rock of Gibraltar bude len kus skaly pripomínajúci napríklad skalu pod devínskym hradom, po prvom pohľade som pochopil, že je to niečo monumentálne. Naozaj nezabudnuteľný pohľad.

Moja cesta pokračovala z Algericas do mestečka La Linea de La Concepcion kam som dorazil až okolo jedenástej hodiny večer. La Linea takmer prepojená so samotným Gibraltárom, avšak rozdeľuje ju štátna hranica a samozrejme známe letisko, respektíve pristácia dráha. Po vystúpení z autobusu som nevedel ktorým smerom ísť, avšak som si uvedomil, že sa stačí rozhliadnúť, idem predsa k najväčšej skale v okolí. Ako som si tak kráčal som svojimi dvadsiatimi kilogramami na chrbte, prešiel hranicu, kde mimochodom prvý dojem bol, že naozaj berú prechod vážne ale hneď ako mi prvý policajt mávol rukou, veselo som si išiel ďalej. Potom zrazu prišiel ten moment, keď si uvedomíte, že si veselo kráčate po chodníku a zrazu Vám ho pretne pristávacia dráha! To bol moment, ktorý možno zažiť na len na pár miestach na svete. Len vo všeobecnosti, Gibraltár má rozlohu 6,5 km štvorcových, z čoho je takmer polovica rozloha skaly a na zvyšnej časti je oficiálne 30 000 obyvateľov, čo radí túto krajinu medzi najľudnatejšie na svete.

Po príchode do mesta som si pripadal ako vo filme, všade ľudia vo večerných róbach, ukotvené jachty a konečne veľká pravdepodobnosť sa dohovoriť po anglicky.. Samozrejme po celodennom cestovaní a v tričku s batohom na sebe som moc na prvý pohľad spoločenský nezapadal. Problém však nastal neskôr a to nájsť ubytovanie. Prevažnú časť cesty som spával v hosteloch, ktoré som vždy rezervoval takpovediac na poslednú chvíľu cez internet, avšak na Gibraltári, aj keď som rátal s inou situáciu, všetky známe webové stránky zaoberajúce sa hostelmi ukazovali, že Gibraltár je plné obsadený na dva týždne dopredu. Nakoľko som za prvú voľnú izbu nechcel zaplatiť takmer 160 EUR, čo bolo na bookingu mimochodom najlacnejšia voľba, rozhodol som sa o polnoci hľadať hostel sám a aj po počiatočných obavách sa napokon podarilo. Hneď v prvom hosteli bola voľná posteľ a recepčný bol veľmi ochotný aj keď som prišiel pomerne neskoro v noci. Čo ma prekvapilo, bolo, že pri opisovaní ID mi povedal, že za dlhú dobu, čo tam pracuje, ešte neubytoval nikoho zo Slovenska. Celkom neuveriteľná náhoda, keďže Slovákov pracujúcich na tomto britskom území je pomerne veľké množstvo, avšak na druhej strane takmer každí z nich býva na španielskej strane v La Linea. Čo je pochopiteľné, najmä kvôli nákladom na život a bývanie, ktoré sú oveľa nižšie ako na britskej strane.

Výstup na Rock of Gibraltar je možný viacerými spôsobmi, či už klasicky po ceste pre autá, vyšľapať si Mediteránske schody, ktoré ešte opíšem, alebo sa nechať odviesť lanovkou. Nakoľko som sa ku skale dostal až neskoro poobede, rozhodol som sa pre lanovku. Dráha vyzerala celkom extrémne a cena pre dospelého bola 12 libier, keďže obsluha bola ale prívetivá, dostal som študentský lístok za skvelých 10,5 libry. Samotný výstup trval asi 7 minút. Čo však bolo pútavé, počas výstupu do výšky sa mi postupne ukazovalo celé mesto na Gibraltári. Objavil sa celý prístav až celá zátoka po Algericas so všetkými zaoceánskymi nákladnými loďami, celkom impozantný pohľad.

Po výstupe, približne v strede skaly, prvá vec čo upútala takmer všetkých boli typické gibraltárske opice. Tie si tam skákali a behali takmer všade. Napriek upozorneniu, že si radi pochutnajú na jedle turistov, sa aj mne stalo, že vo chvíľke nepozornosti, keď som si chcel spraviť fotku, som sa obzrel a opičia mama s malou opičkou na chrbte už mala ruku v mojej taške a už hľadala niečo na „večeru“. Celkom milé, avšak opice sa nesmeli pohladiť, nakoľko radi kúšu a niekoľkokrát som sa o ich zuboch aj na vlastné oči presvedčil. Po prezretí vyhliadky a spravení niekoľko desiatok fotiek som sa vybral už po vlastných na južnú časť skaly. Cesta bola prevažne asfaltová, čiže o žiadny extrémny výstup sa nejedná, ale za to celý čas ma sprevádzali opice skáčuce okolo.

Južná časť skaly je zároveň aj vyhliadkou a taktiež vojenským britským objektom, kde je umiestnená aj delostrelecká batéria. Tá je pre turistov otvorená len niekoľko hodín denne, čo som nestihol. Čo ale vôbec nevadilo, keďže z južnej strany bol ten najfascinujúcejší pohľad, keď v jednom momente máte možnosť pozorovať stredozemné more, atlantický oceán, juh Európy a v diaľke africké pobrežie. Pre mňa celkom magický moment, ktorý som si vychutnával takmer hodinu a keby sa nezačalo stmievať, ešte by som si ten pocit pravdepodobne nejakú chvíľu doprial.

Najkratšou cestou dole boli už spomínané

. Na ich začiatku bolo ako som sa pri pohľade na ne presvedčil bolo upozornenie, že cesta je len na vlastné nebezpečenstvo. Zostup trval približne hodinu a počas cesty sa lemovali strmé schody s kamenistou cestou a pár metrov viedlo aj cez vytesanú jaskyňu, ktorými je mimochodom Gibraltár popreplietaný, keďže jeho poloha ho už z ďalekej histórie predurčila na dôležité strategické miesto a jaskyne slúžili najmä vojenským účelom.

Po zostupe sa ocitnete blízko najjužnejšieho miesta „Gybu“, ako ho nazývala početná československá populácia, na mieste nazývanom Europe point. Ide o vyhliadku s majákom, z ktorej vidieť najlepšie za dobrého počasia Afriku a zároveň mohutné skaly o ktoré sa bije morská voda a je nimi obopínaný celý juh pobrežia Gibraltáru. To je asi po samotnom meste a vrchole skaly asi tretie turistami najnavštevovanejšie miesto tohto čarovného kúsku zeme.

Čo sa týka nočného života, na také malé územie je tu veľké množstvo barov a klubov s celkom prijateľnými cenami, nakoľko Gibraltar je daňový raj. Možno tu stretnúť okrem miestnych, ľudí takmer z celého sveta, o čo som sa aj ja sám niekoľkokrát presvedčil.

Gibraltár ako destináciu na výlet a cestovanie jednoznačne teda odporúčam, každí si tu nájde niečo aj vďaka malej rozlohe je možné nájsť nespočetné množstvo zaujímavostí, ktoré sú výnimočné práve len pre túto malú odľahlú časť spojeného kráľovstva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?